Inkontinencia môže postihnúť kohokoľvek, len sa o tom nehovorí
Inkontinencia patrí k najčastejším zdravotným problémom ženskej populácie a má tiež zásadný vplyv na kvalitu života. Až 60 % žien trpí počas života niektorým typom inkontinencie. Aj napriek tomu si veľa žien stále myslí, že inkontinencia je stav, ktorý patrík vyššiemu veku, a hanbia sa o nej pred svojim lekárom otvorene hovoriť. A práve preto, že je to jedna z vecí, za ktorú sa ženy hanbia, aj keď nie je prečo, rozhodla sa päťdesiatšesťročná ambasádorka značky Diveen® Danuše Hrbková odovzdať svoju skúsenosť ďalej. ,,Hlavne vtedy, keď sa ženy budú báť a budú sa hanbiť o svojich zdravotných problémoch hovoriť, nič sa nezmení,“ komentuje celú situáciu Danuše.
Zásah do života
Danuše Hrbková žila spokojným životom v Chomutove, kde pracovala ako úradníčka v štátnej správe. Jej manžel bol vášnivý rybár. Takže kúpiť si „niečo“ pri vode bola nutnosť. V čase, keď premýšľali o kúpe, Danušin manžel, bohužiaľ, vážne ochorel, a tak stála pred rozhodnutím, či kúpu dokončiť, alebo nie.,,Bol to manželov sen a rozhodla som sa mu ho splniť,“ spomína Danuše, a tak si teda kúpila, ako dodnes hovorí, ,,drevený stan“. Drevostavbu úplne bez ničoho. Tesne predtým, ako jej manžel zomrel, pomohla mu splniť sen a kúpili si chatu na brehu priehrady. S podporou dcéry a hlavne s obrovskou pomocou priateľov sa stala z dreveného stanu chata na trvalé bývanie. ,,Je to miesto plné spomienok a môj súčasný domov,“ dopĺňa Danuše.
Prvé prejavy inkontinencie
Ťažkosti s inkontinenciou začala Danuše vnímať ešte v zamestnaní. Počas roka prekonala dva zápaly močových ciest a problémy sa objavili nenápadne. Začalo to častejším odbiehaním na toaletu v práci. Pripisovala to pitiu kávy a nijako sa tým nezaoberala. Lenže z častejšieho odbiehania bolo zrazu dobiehanie na poslednú chvíľu. ,,To už som navštívila svoju gynekologičku a dostala som lieky. Problémy s inkontinenciou sa potom zlepšili,“ hovorí Danuše.
Zásah do života číslo dva
Lenže potom prišla choroba. Po závažnom infekčnom ochorení sa objavila astma, ale tým to nekončilo. Začala trpieť opuchmi dolných končatín. Čím viac sa zväčšovali, tým častejšie brala diuretiká. A kolotoč sa dal do pohybu. Na jednej strane užívala lieky na inkontinenciu, na druhej strane lieky na odvodnenie. Z opuchov sa vykľul závažný lymfatický edém dolných končatín, a tak bola Danuše nútená opustiť prácu úradníčky v štátnej správe, ktorá ju napĺňala. Každý deň sa stretávala s ľuďmi žijúcimi snáď vo všetkých krajinách sveta. Zdieľala ich starosti aj radosti. O to horšie sa zmierovala s tým, že už nemôže pracovať. Aj napriek tomu je s niektorými v kontakte dodnes a dostáva pozdravy z druhého konca sveta.
Opustenie spoločenského života
To, že Danuše skončila na plnom invalidnom dôchodku, malo aj svoje pozitívne stránky – napríklad má čas na výlety, ktoré organizuje obec. ,,Som vášnivá zberateľka a rada som cestovala za úlovkami na blšie trhy,“ komentuje Danuše. Ale zase sa tu objavoval problém, ako to zvládnuť. Predstava, že kým niekam príde, už bude musieť hľadať toaletu, ju brzdila. Pocit, keď viete, že od nutkania na močenie vás delí len pár chvíľ, je hrozný. Danuše preto rezignovala na všetky aktivity mimo domova. Uzavrela sa a s nikým o probléme s inkontinenciou nehovorila. Je to problém, o ktorom sa všetci hanbia hovoriť. Vždy sa hovorilo, že ide o problém žien vo vyššom veku, ale nie je to pravda. Inkontinencia môže postihnúť kohokoľvek, len sa o tom nehovorí.
Objavenie zázraku menom Diveen
Jedného dňa Danuše náhodou videla na internete upútavku na pomôcky Diveen. Požiadala o vzorky a tým, čo dostala, bola prekvapená. ,,Zdalo sa mi to zaujímavé a hlavne to určite nie je pomôcka typu nohavičiek a vložiek zadržiavajúcich moč,“ hovorí Danuše. Veľmi teda neverila, že to bude fungovať.,,Nakoniec som sa však mohla prechádzať po milovanom blšom trhu a nič ma nenútilo zúfalo hľadať najbližšiu toaletu. Bolo to úžasné,“zdôveruje sa Danuše a dopĺňa:„Naopak, v pokoji som prišla domov. Štýl ,musím teraz hneď a okamžite‘ bol preč. To, čo je pre väčšinu ľudí normálne, bol pre mňa po rokoch zázrak.“
Otvorene a bez tajomstiev
Danuše bola tak nadšená, že o použití tejto pomôcky začala hovoriť s kamarátkami. ,,Zistila som, že problém s inkontinenciou má viac žien, ako som si myslela. Len sa hanbia o tom hovoriť,“ dodáva Danuše. Zároveň ale priznáva, že jej mamička, ktorá je zo „starej školy“, ju nabádala, aby o tom nikde nehovorila, že sa jej budú všetci smiať. Samozrejme, že sa nájdu aj takí, ktorých to pobaví, a práve preto, že je to jedna z vecí, za ktorú sa ženy hanbia, aj keď nie je prečo, rozhodla sa odovzdať svoju skúsenosť ďalej. Netvrdí, že pomôcka vyrieši všetky problémy, ale jej pomáha. ,,Bola som zvyknutá žiť aktívny život, a keď mám možnosť kvalitu svojho života zlepšiť, tak prečo to nevyužiť a neodovzdať svoju skúsenosť ďalším,“ zdôveruje sa Danuše. A hlavne pokiaľ sa ženy budú báť a budú sa hanbiť hovoriť o zdravotných problémoch, nič sa nezmení. Nakoniec si Danuše nemôže odpustiť odkaz pre mamičku: ,,Aj keď sa nájde niekto, kto sa mi bude posmievať, ja sa nebojím povedať, že to funguje.“
Opäť s chuťou do života
Zberateľstvo je Danušina vášeň, ktorá súvisí s chatou. Keď ju kupovala, zariadila si zároveň aj malú zoo. V chate bol červotoč a sršne, ktorých sa všetci báli. Na pamiatku likvidácie obrovského sršnieho hniezda si nechala na chatu vyrobiť drevenú dekoráciu sršňa. A tým sa to začalo. Niekto jej dal figúrku včely a zrazu ich bolo viac. Danuše dnes zbiera všetko,čo vyzerá ako včela alebo je v jej dizajne, a aby zbierka mala zmysel, rozhodla sa zbierať veci dennej potreby v dizajne včely. Je držiteľkou českého rekordu a rada by sa pokúsila o zapísanie svetového.