O živote s inkontinenciou

Dvadsaťpäťročná Kateřina sa s únikom moču prvýkrát stretla takmer pred šiestimi rokmi, keď končila strednú školu a nastúpila do prvého ročníka na vyššiu odbornú školu. Zmena školy, noví kamaráti, nepravidelný režim, dochádzanie, a hlavne stres zo skúšok, to všetko zapríčinilo prvé ľahké, takmer nepoznateľné úniky moču. „Zo začiatku som o úniku vôbec nevedela, bolo to také nepoznateľné. Postupne to bolo horšie a horšie, a keď som si musela dať vložku a začalo ma to pri močení páliť, vybrala som sa k pani doktorke,“ spomína na prvý kontakt s inkontinenciou Kateřina. 

Obvodná lekárka Kateřine po odberoch krvi diagnostikovala zápal močového mechúra. Predpísala jej antibiotiká a dohodla sa s ňou na kontrole. Zápal močového mechúra sa vyliečil, ale problémy pretrvávali ďalej. Katka sa na kontrole od lekárky dozvedela, že to prejde, ale neprešlo. Situáciu sa rozhodla riešiť na vlastnú päsť a začala si kupovať rôzne druhy vložiek, aby si našla tie najkomfortnejšie. „Aj keď si nájdete typ vložiek, ktoré vám sedia, nechcete ich nosiť celý mesiac, celý život. Nie je to nič moc,“ dodáva Kateřina. 

Keď je šport nepriateľom

Moč začal Kateřine unikať pri akejkoľvek stresovejšej situácii, pri smiechu, zakašľaní či pri športe. Najhoršie bolo nič nerobiť. Kateřina chodievala s kamarátkou pravidelne do posilňovne, ale aj s tým musela prestať. „Predstavte si plnú posilňovňu ľudí a seba na bežeckom páse s „tajnou“ vložkou, pričom pri každom pohybe sa bojíte úniku. Bolo to strašné, vložke som neverila. Pocit neistoty ma nútil neustále kontrolovať, či mi moč neunikol. No, a tak sa mi teda zdalo najjednoduchšie definitívne prestať do posilňovne chodiť,“ spomína Kateřina, ktorá dala v tom období stop všetkým športovým aktivitám. Skončili sa dlhé prechádzky so psom a s najlepšou kamarátkou Martinou, rovnako tak aj posilňovňa. K inkontinencii pribudli problémy s nohou. Zostala prakticky pol roka iba doma, kedy jej jediným pohybom bola cesta z domu k lekárovi a späť. Za to obdobie Kateřina pribrala takmer 25 kilogramov. 

Otvorene bez cenzúry

Keď začala v pravidelných intervaloch hľadať výhovorky, prečo nemôže chodiť cvičiť, prišlo to jej kamarátke Martine čudné a zobrala ju na kávu. Nebolo pre ňu ťažké urobiť si čas, dohodnúť kaviareň a vyzdvihnúť svoju výbornú kamarátku doma. Tá sa jej konečne zdôverila. O to väčšie prekvapenie pre Kateřinu bolo, keď zistila, že aj Martina má rovnaký problém. Len sa o ňom bála hovoriť. „Som rada, že sme všetko prebrali, a uvedomila som si, že vyhýbať sa ľuďom, hanbiť sa a nehovoriť o tomto probléme bola tá najväčšia chyba. Spolu sme silnejšie, podporujeme sa a hľadáme rôzne cesty k riešeniu,“ komentuje celú situáciu Kateřina a dodáva: „Ženy, hovorte spolu, zdôverujte sa s týmto problémom. Nie je to hanba. Stať sa to môže komukoľvek z nás.“

Nikdy nehovorte nikdy alebo ako sa bez „ujmy“ dostať do práce

Kateřinin život pokračoval ďalej. Po úspešnom ukončení školy nastúpila do novej práce, na ktorú sa veľmi tešila. Pretože mala dochádzať do iného mesta, musela pred nástupom do práce doriešiť, ako bude s inkontinenciou dochádzať a tiež to, ako vyrieši povinný dress code. V oblečení mala jasno. Pod šaty bude ako vždy nosiť na nohavičkách šortky a do kabelky si vždy pribalí náhradné balenie vložiek a ešte jedny nohavičky, ale čo autobus? Naplánovala si trasu s možnými výstupmi, podľa verejných toaliet. „Bohužiaľ to nejde vždy podchytiť. Raz sa mi stalo, že som sa po ceste do práce pomočila, ale v ten deň som si, bohužiaľ, náhradné veci zabudla doma. Mala som so sebou len vreckovky. Pri prvej príležitosti som nenápadne použila vreckovky a po vystúpení z autobusu som ako opreteky bežala k najbližšej toalete,“ spomína Kateřina na začiatky svojho dochádzania. 

Späť do života, návrat k spokojnosti

Po všetkých týchto zážitkoch bola Kateřina rozhodnutá ďalej hľadať možnosti, ako svoju situáciu riešiť. Nechcela to takto nechať. Až raz na internete videla ponuku vyskúšať si zdarma vzorku intravaginálnej pomôcky Diveen®, a tak si povedala, prečo to neskúsiť. „Pravdupovediac, nemala som nejaké vysoké očakávania. Dúfala som v zázrak, ale zároveň som sa podvedome vyrovnávala s tým, že sa nič pozitívne stať nemusí,“ rozhovorila sa Kateřina a dodáva: „Diveen®pre mňa bola prekvapením. Vyskúšala som ju a je to bomba. Som s ňou zatiaľ veľmi spokojná.“ Najväčšie plus vidí Kateřina v tom, že už nemusí nosiť vložky, nechodí ustavične na toaletu, pretože sa nemusí pravidelne kontrolovať. Začala konečne znovu chodiť do posilňovne, nosiť pestrofarebné oblečenie, nepoužíva už ťažký parfum, nemá problém chodiť na kávičku s kamarátkou, a konečne začala znovu chodiť na prechádzky so psom. Tento rok sa po takmer šiestich rokoch vybrala v lete do bazéna, čo si donedávna vôbec nedokázala predstaviť. A v neposlednom rade sa veľmi teší na to, keď sa jej váha znovu vráti späť do normálu!