Libor mal dva roky, keď mu črevá začali vypovedať službu. Príčinu dodnes nikto nepozná. Liborove telo prestalo tolerovať stravu, neustále zvracal, niekedy aj stolicu. Po márnych pokusoch o liečbu musel tráviť svoj život na jednom mieste, doma vo svojej izbe, napojený na pumpu s parenterálnou výživou, ktorá mu dvadsať hodín denne čerpala do tela látky potrebné na prežitie. Nemohol sa hýbať, chodiť do školy, jeho rodičia ho museli mať neustále pod dohľadom. Libor vyrastal a nemohol sa ísť hrať von s kamarátmi, chodiť do škôlky či dokonca robiť neplechu.

Život mu zmenila až mobilná parenterálna pumpa, ktorú môže od minulej jari nosiť na chrbte a konečne prežívať detstvo ako normálny chlapec. S rodinou mohli po prvý raz vyraziť na dovolenku, môže chodiť s kamarátmi von, na preliezačky, hrať sa s bratom alebo si hoci aj namočiť ruky do vody. A môže mať prvé chlapčenské sny, ako napríklad šliapacie auto.