Keď mladému človeku lekár po vážnej nehode oznámi, že s najväčšou pravdepodobnosťou už nikdy nebude chodiť, môže sa mu zosypať svet alebo si môže povedať, že prekážky, o ktorých mu všetci hovoria, sú iba v hlave.

Dvadsaťtri-ročná Kristína Madajová si po zranení chrbtice, ktoré ju pripútalo na invalidný vozík, predsavzala jednu vec. Že neprispôsobí svoj život vozíku, ale vozík svojmu životu.

Kristína je najstaršou z troch sestier. Narodila sa na Trenčínsku, kam sa stále vracia za svojimi rodičmi či na prednášky. Keď sa jej po maturite naskytla možnosť pracovať ako au-pair vo Švajčiarsku, neváhala a vydala sa na cestu. To sa jej však stalo osudným. Po štyroch mesiacoch sa rozhodla ísť si zalyžovať do švajčiarskych Álp, kde spadla na svahu a na nohy sa už nepostavila.

Po návrate z nemocnice sa rozhodla, že si namiesto sebaľutovania bude život radšej užívať. V priebehu troch mesiacov sa stala takou samostatnou, že nepotrebovala pomoc v ničom. Naučila sa skákať cez obrubníky, balansovať na zadných kolieskach či vyskočiť na kuchynskú linku kedykoľvek, keď si z nej potrebuje niečo zobrať. Autobusom precestovala Slovensko, súhlasila s návrhom stopovať po Strednej Amerike, v  trabante putovala naprieč Austráliou, Indonéziou a Thajskom, zúčastnila sa Majstrovstiev republiky v  autostope. A neustále každému dokazuje, že pre ňu prekážky neexistujú.