V Českej republike tento rok vznikla Národná pracovná skupina pre hygienu rúk zložená zo zástupcov odborných spoločností, odborových organizácií a popredných českých odborníkov v oblasti epidemiológie a hygieny. „Tento rok sme sa zamerali na septické stavy, ktoré vznikajú nielen v dôsledku slabého imunitného systému, ale na ich vzniku a šírení sa významným spôsobom podieľa práve nedostatočná hygiena rúk v komunitnom prostredí aj v zdravotníctve,“ hovorí zakladajúca členka Národnej pracovnej skupiny pre hygienu rúk MUDr. Vilma Benešová. „Téma hygieny rúk je pre nás veľmi dôležitá a veľmi si vážime, že Aesculap Akadémia mohla stáť pri zrode Národnej pracovnej skupiny pre hygienu rúk. Tešíme sa na vzájomnú spoluprácu, z ktorej by mohli vzniknúť nové zaujímavé a prakticky zamerané kurzy pre zdravotníkov,“ dopĺňa manažér Aesculap Akadémie RNDr. Martin Kalina, Ph.D., MBA.  

Zdrojom nákazy môžu byť predmety dennej potreby aj podaná ruka 

Vírusy žltačky typu A, chrípky, rôznych respiračných ochorení či rotavírus, enterovírus alebo baktéria salmonely sa nachádzajú na bežne používaných predmetoch, kde sa dokážu aj úspešne rozmnožovať. Vyskytujú sa napríklad na minciach a bankovkách, na kľučkách, rúčkach nákupných košíkov, tlačidlách zvončekov a výťahov, vodovodných batériách a uterákoch, na počítačových klávesniciach a myšiach. „Väčšina ľudí považuje za najkontaminovanejšiu záchodovú dosku, ale v skutočnosti je až niekoľkokrát špinavšia počítačová myš a tú zasa niekoľkokrát prekoná klávesnica. A úplnou katastrofou, pokiaľ ide o bakteriologický výskyt, bývajú hubky a handričky na riad a niekedy aj kuchynské dosky,“ hovorí hlavná hygienička nemocníc Ústeckého kraja, Mgr. Dana Vaculíková. Infekcie sa oveľa častejšie prenášajú aj podaním ruky než bozkávaním a rizikové je pochopiteľne aj kýchanie a smrkanie. Podľa údajov Štátneho zdravotného ústavu (SZÚ) si pritom až 95 % ľudí neumýva ruky správne. Niektorí si ich dokonca neumývajú ani po použití toalety – v 15 % ide o mužov a v 7 % o ženy. Po použití WC máme pritom na rukách až 2x viac mikróbov než pred jeho použitím. Voda a mydlo sú najjednoduchšími hygienickými prostriedkami, ale až 50 % mužov mydlo nepoužíva vôbec. Ruky by sme si mali umývať vždy, keď prídeme domov, predovšetkým  však po cestovaní hromadnými dopravnými prostriedkami, pred prípravou jedla a po nej, pred samotným jedlom, po kontakte so zvieraťom alebo jeho exkrementami, po vynesení odpadkov, smrkaní a kašľaní a, samozrejme, pred a po ošetrení rany. „Čo sa týka hygieny v domácnosti, ide predovšetkým o mechanické čistenie plôch vodou a bežnými čistiacimi prostriedkami. Pokiaľ neriešite nejakú akútnu infekciu, nie je nutné stále čistiť záchod Savom. To by, naopak, prispelo k rozmnožovaniu veľmi rezistentných baktérií, ktoré by vám v konečnom dôsledku mohli uškodiť,“ hovorí ústavná hygienička z Fakultnej nemocnice Hradec Králové, MUDr. Lenka Hobzová. Ďalším stupňom hygieny rúk je ich dezinfekcia s použitím špeciálneho dezinfekčného prostriedku, ktorý si poradí aj s odolnými baktériami a môže byť aj dobrým riešením na cestách s obmedzeným prístupom k vode. 

Infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou bývajú u pacientov indikované v 8 – 10 % prípadov v celosvetovom meradle 

Medzi infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou (HAI) patria nielen tie, ktoré pacient získa v zdravotníckom zariadení, ale zaraďujú sa sem napríklad aj nakazení rodinní príslušníci po jeho návratu domov alebo nakazené nemocničné návštevy. V nemocniciach už len mydlo a voda nestačí. Je tu potrebné používať aj silnejšie dezinfekčné prostriedky, aby boli chránení jednotliví pacienti a aj ošetrujúci personál. Daňou za trvalé používanie takýchto prostriedkov sú však aj rezistentné mikróby, ktoré v skupine indikovaných tvoria zhruba jednu desatinu. Najviac prípadov HAI pritom býva v kategórii infekcií v mieste chirurgického výkonu. Dodržiavanie aseptického prostredia by malo byť samozrejmosťou. Napriek tomu existujú aj výnimky, ako dosvedčil aj pacient Jan O. z Královéhradeckého kraja: „ V súkromnej chirurgickej ambulancii som si nechával odstrániť podkožnú hrčku. Keď som sa dostavil do ordinácie na výkon, okno bolo obložené vecami a tanierom so zvyškami párku a zaschnutej horčice. Keď som si ľahol na operačný stôl, videl som nad sebou svetlo z dosť zaprášenej lampy. Keď do mňa lekár zarezal a povedal „joj, to som nechcel“, celkom som znervóznel. Ale dopadlo to dobre. Pán doktor môj problém vyriešil a ničím som sa pri tom nenakazil,“ hovorí. Horšiu skúsenosť má, bohužiaľ, Jaroslava Ř. z okolia Jihlavy, ktorá bola prijatá na infekčné oddelenie nemenovanej okresnej nemocnice, aby jej tu vyliečili vyrážky. Na tele sa jej objavili v súvislosti s odstránením kožných výrastkov na krku a na hrudi. Z nemocnice však odchádzala bez malíčka. „Pri infúzii ma už na druhý deň veľmi bolela ruka a bolesti vystreľovali do malíčka. Žiadala som o vyšetrenie. Röntgen však nič neukázal, a tak sa lekári rozhodli malíček rozrezať. Napriek tomu, že pri zákroku sa štyria chirurgovia medzi sebou dohodli, že je to čisté a žiadny problém nevidia, pri neskoršom preväze som mala malíček čierny od gangrény a amputácia mi bola lekármi odporúčaná ako jediné možné riešenie. Dodnes som sa s tým nevyrovnala. Ani s tým prístupom. Bolo mi podsúvané, že som sa predtým musela do prstu pichnúť pri manikúre, a keď som sa lekára pri kontrole pýtala, čo som s tým prstom vlastne mala, neodpovedal mi,“ hovorí. Zdravotníkom sa odporúča pri hygiene rúk sústrediť na päť kľúčových momentov: pred kontaktom s pacientom, pred čistým/aseptickým zákrokom, po možnom riziku kontaktu s telesnými tekutinami, po kontakte s pacientom a po kontakte s okolím pacienta. 

Ruky je potrebné umývať aspoň 30 sekúnd, v krízových momentoch aj dezinfikovať 

Čo sa týka správneho umývania rúk, najlepšia je praktická ukážka, napríklad na inštruktážnom videu. Všeobecne sa dá povedať, že by sa mala použiť voda a mydlo alebo tekutý prostriedok na umývanie a umývanie by malo trvať aspoň 30 sekúnd. Ruky navlhčíme a následne na ne nanesieme dostatočné množstvo prostriedku na umývanie. Pokračujeme dobre známym trením dlane o dlaň a menej známym čistením chrbtov rúk s roztiahnutými prstami, medzi ktoré kĺzavými pohybmi vkladáme namydlené prsty druhej ruky. Obidve ruky sa v umývaní vystriedajú. Pokrčené, do seba zakliesnené prsty proti sebe otočených rúk zaručia očistu v oblasti nechtov. Nasleduje krúživé trenie palca zavretého v druhej dlani a naopak. Očista dlaní sa potom vykonáva prstami druhej ruky zovretými tak, aby sa navzájom dotýkali, krúživými pohybmi a dozadu a dopredu. Následne sa ruky opláchnu vodou a utrú sa jednorazovým uterákom. „Dôležité je uvedomiť si, že v krízových momentoch, ako je návšteva zdravotníckych zariadení, či už sme v úlohe pacienta alebo návštevníka, je nutné si ruky dezinfikovať. Ideálne pri príchode do zdravotníckeho zariadenia a pri odchode z neho,“ hovorí zakladajúca členka Národnej pracovnej skupiny pre hygienu rúk, MUDr. Vilma Benešová. Hlavným dôvodom je vysoká koncentrácia chorých ľudí a zároveň aj prítomnosť oveľa rezistentnejších kmeňov mikroorganizmov, než tých, ktoré sú bežne zastúpené v komunitnom prostredí. Dezinfekciou tak dotyčný chráni nielen seba, ale aj svojich blízkych. „Správne postupy hygieny rúk pre zdravotnícky personál pravidelne zaraďujeme ako pevnú súčasť programu napríklad aj na školeniach pre chirurgov. Úroveň znalosti správnych postupov je rôzna. Edukácia na školách nebýva vždy praktická a často krát mladí zdravotníci odpozorujú postupy od starších kolegov až priamo v praxi. A to nemusí byť vždy optimálne. V posledných rokoch preto pomáhame aj s edukáciou študentov lekárskych fakúlt“, dodáva Mgr. Petra Bártová z Aesculap Akadémie.