Kolapsy prichádzajú neočekávane

Väčšina netraumatických kolapsov u vytrvalostných atlétov nastáva za cieľovou páskou po ukončení záťaže. Tieto kolapsy bývajú väčšinou benígnej povahy, tzn. že zvyčajne nevedú k vážnejšiemu poškodeniu zdravia. Príčinou je najčastejšie jednoduché vyčerpanie, pokles krvného tlaku alebo dehydratácia. Naopak kolaps atléta v priebehu preteku je často známkou závažného stavu. Medzi najčastejšie dramatické stavy vyžadujúce bezprostredný zásah patrí zástava srdca, tepelná trauma z prehriatia, významný pokles hladiny sodíka či glukózy v krvi, ale aj množstvo ďalších zdravotných porúch. Najvážnejšia z nich, náhla srdcová smrť, postihuje približne 1 z 50 000-100 000 mladých atlétov ročne. U starších športovcov je pomer 1:7000 ročne. Tepelné poškodenie je treťou najčastejšou príčinou úmrtí športovcov v pruebehu priebehu záťaže a vôbec najčastejšou príčinou smrti u mladých atlétov. „Kolapsy prichádzajú zvyčajne neočakávane, či už pri tréningu alebo počas pretekov. Ak nie sú včas rozpoznané a správne riešené, môžu vyústiť do nezvratnej tragédie. A naopak. Pripravený a vzdelaný tréner, usporiadateľ či sám športovec má v rukách množstvo opatrení a nástrojov, ako týmto tragédiám predchádzať, prípadne ako ich efektívne riešiť, ak nastanú,” vysvetľuje lekár, vedec a športovec Martin Matějovič.

Prevencia a edukácia

Jedného z mála kurzov, ktoré sú vo svojej teoretickej aj praktickej časti zamerané práve na riešenie krízových stavov pri vytrvalostných športových výkonoch, sa v budove Aesculap Akadémie na Bulovke zúčastnili takmer tri desiatky trénerov, športovcov aj organizátorov veľkých športových akcií. Osem hodín prednášok a praktických nácvikov bolo rozdelených do piatich blokov, ktoré sa venovali problematike prehriatia, hlavným príčinám kolapsov, tréningu reakcií pri kolapsových situáciách a taktiež skúsenostiam organizátorov veľkých športových  pretekov. „Kurz prebiehal formou diskusie a výmeny názorov. Veľkú časť sme, samozrejme, venovali prevencii, kde sa nám podarilo definovať základné desatoro, ktorým by sa všetci vytrvalci mali riadiť,“ hovorí MUDr. František Vojík z Aesculap Akadémie.

Desatoro vytrvalostného športovca:

1. Poznať svoj zdravotný stav
2. Nepretekať a prispôsobiť svoj tréning v čase akútneho ochorenia
3. Poznať a naučiť sa rozpoznať včasné varovné známky
4. Nepodceňovať preventívne lekárske prehliadky a posúdenie miery zdravotného rizika 
5. Pravidelný, systematický tréning 
6. Aklimatizácia v prípade pretekov pri vysokých teplotách a vlhkosti vzduchu
7. Dostatočná hydratácia pred pretekom a primeraná počas neho – nie vždy viac je viac
8. Priebežné chladenie v priebehu preteku pri vysokých teplotách a vlhkosti vzduchu
9. Ak je to možné, tréningy a preteky smerovať do najchladnejšej časti dňa
10. Vyhýbať sa športovému „hrdinstvu“

Riziková skupina: netrénovaní nadšenci

Charakteristickým rysom vytrvalostných športov je neustále rastúca účasť vyšších vekových „masters“ kategórií. Najväčšie zastúpenie na pretekoch typu maratónu či dlhého triatlonu majú atléti vo vekovej skupine 35-49 rokov. S tým sa viaže aj väčšie riziko najmä náhlych srdcových príhod alebo príhod v dôsledku iných chronických chorôb. Z pohľadu rizika vyplývajúceho z nepriaznivých klimatických podmienok sa u nadšencov môže uplatniť aj významne dlhší pobyt na trati. Ten je takisto spojený s väčším rizikom rozvoja symptomatickej hyponatrémie v dôsledku paradoxne neprimerane vysokého prívodu tekutín, tzv. „otravy vodou“, najmä u rekreačných športovcov. Pri hyponatrémii dochádza k v najťažších prípadoch k opuchu mozgu, ktorá môže byť život ohrozujúca. Mementom je napríklad bostonský maratón v roku 2002, kedy skolabovalo okolo 400 športovcov a mnoho z nich trpelo práve hyponatrémiou. Pravidlo „musím piť čo najčastejšie a čo najviac“ je mýtus, ktoré v tomto prípade neplatí. Rekreační športovci sú vo všeobecnosti najrizikovejšou skupinou, často nastupujú do náročných masových pretekov bez dostatočnej prípravy. Na druhej strane profesionál môže inklinovať k zamlčaniu skutočností o svojom zdravotnom stave, resp. ťažkostiach. „Najväčšou chybou v okamihu prichádzajúceho kolapsu je neschopnosť včas rozpoznať príznaky a váhanie pri prijatí potrebných opatrení. Nerozhodnosť a nekompetentnosť pozorujeme často tak na strane športovcov, ako aj na strane usporiadateľov,“ popisuje František Vojík dôvody, prečo Aesculap Akadémia usporiadala tento typ kurzu. 

Vedomie, dýchanie a krvný obeh

Pri akútnom kolapsovom stave je na prvom mieste vyhodnotenie životne dôležitých funkcií, tzn. stavu vedomia, dýchania, krvného obehu. V prípade, že atlét náhle skolabuje, je v bezvedomí, nedýcha, prípadne má iba lapavý dych, je nevyhnutné okamžite zahájiť neodkladnú resuscitáciu a privolať odbornú pomoc. Varovnými známkami závažnej poruchy zdravotného stavu je akákoľvek zmena stavu vedomia (napr. zmätenosť), nízky krvný tlak, vysoká alebo naopak neprimerane nízka tepová frekvencia, to všetko pretrvávajúce napriek pokojovej polohe v ľahu so zdvihnutými dolnými končatinami nad úroveň srdca, a tiež vysoká telesná teplota nad 40°C. „Príznaky závisia vždy od príčiny. Náhly kolaps v priebehu aktivity je vysoko podozrivý z primárne srdcovej príčiny. Inokedy môžu srdcovým príčinám predchádzať bolesti na hrudi, pocit nezvyčajného búšenia srdca, námahe neprimeraná dýchavičnosť, pocit na omdletie,“ popisuje stavy predchádzajúce kolapsu Martin Matějovič. Prehriatie sa často začína celkovou slabosťou, bolesťami hlavy, nauzeou, zvracaním, svalovými kŕčmi. V ďalšom štádiu sa rozvíja zmätenosť, iracionálne správanie, atlét nie je schopný udržať sa na nohách, bľaboce. Môžu sa objaviť generalizované kŕče až bezvedomie. „Pri kolapse z dôvodu prehriatia organizmu je najdôležitejšie okamžite začať chladiť. Najefektívnejšie sú vane s ľadom, kam sa kolabujúci športovec čo najrýchlejšie umiestni,“ apeluje na usporiadateľov akcií Martin Matějovič. „Aj keď nejde vyslovene o život ohrozujúci stav, základom je prerušiť športový výkon a vysvetliť častokrát odporujúcemu atlétovi, že existujú oveľa dôležitejšie veci ako napríklad dobehnúť maratón,“ dodáva František Vojík.

Aj profesionáli majú svoje dni

Účastníkom kurzu bol aj popredný český triatlonista, vicemajster sveta v Ironmanovi v kategórii 30-34 rokov, držiteľ českého rekordu v Ironman Hawai v hodnote 8:41:41, absolvent FTVŠ a fyzioterapeut Petr Soukup. Sám nespočetné množstvo kolapsových stavov pri triatlone videl a niekoľko ich zažil aj na vlastnej koži. „Prichádzajúci kolaps sa u mňa prejavil tak, že sa mi telo zrazu začalo hýbať smerom doľava a ja som nebol schopný ho korigovať. Potom sa mi začalo zahmlievať pred očami a všetko som  videl rozmazane. Nasledovala úplná strata koordinácie. Tento vážny stav som mal párkrát. Okamžite som prerušil beh, ľahol som si do tieňa a doplnil tekutiny, minerály a rýchle cukry. To pomohlo,“ popisuje svoje skúsenosti s kolapsovým stavom Petr Soukup. Pravidelnou prevenciou triatlonistu Petra Soukupa je spiroergometria. Na dynamický záťažový test s analýzou pľúcnej ventilácie a výmeny kyslíka a oxidu uhličitého chodí 1x až 2x ročne. Teraz uvažuje aj o tzv. ECHO (echokardiografia = neinvazívne ultrazvukové vyšetrenie srdca). U výkonnostných a profesionálnych športovcov môže pomôcť ako základné vodidlo prevencie pri prebiehajúcom výkone tepová frekvencia tzv. anaeróbneho prahu. Tú je možné stanoviť buď výpočtom alebo empirickým testom práve pri záťažovej spiroergometrii. Tepová frekvencia anaeróbneho prahu dáva signál, že telo začína pracovať na hranici svojich možností, a v prípade extrémnych klimatických podmienok, napríklad vysokej teploty, sa rozhodne neodporúča túto hodnotu prekračovať.

101 simulačnúch kurzov Aesculap Akadémie 

Kurz krízových stavov u vytrvalostných športových výkonov je v poradí stoprvým kurzom simulačnej medicíny v pavilóne B. Braun Dialog na Bulovke. Prvý kurz sa uskutočnil pred štyrmi rokmi v máji 2014. Centrom simulácií je reálny priestor JIP so všetkými prístrojmi. V jeho strede je lôžko s celotelovým trenažérom poslednej generácie. Figuríne umelého človeka v žilách koluje červená tekutina, má hmatateľný tep, dýcha, dokáže sa potiť, ale napríklad aj kýchať, kašľať, krvácať, nariekať a cítiť bolesť. „Simulujeme prakticky všetky krízové stavy v intenzívnej starostlivosti, ktoré si dokážeme predstaviť – od infarktu cez krvácanie, šokové stavy a otravy až napríklad po kritické situácie pri pôrode, krízové stavy u detí a novorodencov alebo riešenie konfliktov s násilnými pacientmi. O kurzy je veľký záujem tak z radov sestier, ako aj lekárov. Neustále sa tiež na základe potreby zdravotníkov snažíme obsah kurzov inovovať. Kurz riešenia krízových situácií u vytrvalcov je toho dôkazom,“ hovorí primár ARO FN Královské Vinohrady a lektor simulačných kurzov, MUDr. Michael Stern. Počas piatich rokov prešlo kurzami simulačnej medicíny v pavilóne B. Braun Dialog okolo 1.500 zdravotníkov. Okrem JIS je v tréningovom centre k dispozícii konferenčný priestor s kapacitou až 100 osôb umožňujúci videokonferencie, zdieľanie obrazu do mobilov alebo projekciu v 3D. „Kľúčovým miestom je, samozrejme, okrem priestoru JIS tzv. debrífingová miestnosť. Tam sa rozoberajú realizované simulácie pomocou audiovizuálnych záberov z troch kamier. Keď zdravotníci sami seba vidia v akcii, oveľa lepšie si do podvedomia fixujú správne a uvedomujú tie nesprávne postupy. Nenahraditeľná je simulácia predovšetkým pre nácvik práce v tíme,“ uzatvára MUDr. František Vojík, ktorý pri zrode centra simulačnej medicíny stál.

Ďalej sa o kurze zmieňovali na Novinky.cz a ČT24.