„Odhady odborníkov potvrdzujú aj čísla zdravotných poisťovní. Opakované cystitídy pritom môžu viesť až ku chronickému zápalu, ktorý ešte viac poškodzuje obličky. V 10-15% prípadov sú tieto zápaly dokonca zodpovedné za trvalé zlyhanie obličiek,“ hovorí riaditeľ siete stredísk dialýzy B. Braun Avitum CZ/SK MUDr. Martin Kuncek. 

Najvyšší výskyt infekcií močových ciest je u žien v reprodukčnom veku a u tehotných

Najpravdepodobnejšími pôvodcami zápalov močových ciest sú pritom baktérie. Z toho až v 75% prípadov je to Escherichia coli, ktorá sa bežne nachádza v črevnej mikroflóre. Na ochorenie trpia ženy všetkých vekových kategórií. Tehotné ženy si však v tomto prípade vyžadujú osobitnú pozornosť. „U tehotných žien sú infekcie močových ciest najčastejším zápalom a v porovnaní so zvyškom ženskej populácie sa u nich vyskytujú dvakrát častejšie. V porovnaní s mužmi sú tak tehotné ženy až 5x ohrozenejšie. Ak je tehotná žena pacientkou našej nefrologickej poradne, vyšetrujeme ju trikrát častejšie, ako obvykle. Fyziologické zmeny orgánov, ktoré sa podieľajú na tvorbe moču, výrazne zvyšujú riziko ochorenia v čase tehotenstva. Okrem cystitídy postihuje tehotné ženy aj asymptomatická baktéria, ktorá býva jednou z príčin predčasného pôrodu, nižšej pôrodnej hmotnosti, anémie alebo hypertenzie,“ vysvetľuje problematiku vedúca lekárka Strediska dialýzy B. Braun Avitum Kežmarok MUDr. Mgr. Katarína Javorská. Predpisovanie antibiotík tehotnej žene je okrem toho pomerne problematické, najmä v prvom trimestri. „Vidím zároveň určitý dlh v nedostatočnej informovanosti ohľadom vplyvu antibiotík pri kojacich ženách. Za určitých okolností môže byť použitie antibiotík proti zápalom močových ciest dokonca veľmi žiaduce, matky však nie vždy dostanú od lekárov relevantné informácie. S liečbou tak často ani nezačnú, alebo radšej prestanú kojiť. A to je škoda,“ dodáva MUDr. Mgr. Javorská.

Spolu v dobrom aj v zlom a navyše roboticky

Život bez aspoň jednej fungujúcej obličky nie je možný a ich funkcia sa musí nahradiť buďto mimotelovou očistou krvi na dialýze alebo transplantovanou obličkou od živého alebo mŕtveho darcu. Liečba hemodialýzou pre chorého znamená dochádzanie trikrát týždenne na štyri hodiny na stredisko dialýzy a takisto komplikované skĺbenie so všetkými záležitosťami rodinného a pracovného života. Najlepšie zdravotné prognózy tu majú pacienti, ktorí dostanú obličku od živého darcu – najlepšie tzv. preemptívnou metódou, t.j. v čase, keď ešte nemusia nastúpiť na dialýzu. „Presne takto sa pre mňa obetovala manželka. Som je za to nesmierne vďačný,“ spomína niekdajší pacient so zlyhávajúcimi obličkami Jozef Fíglar, ktorému jeho žena darovala svoju obličku ešte v čase pred trvalým zlyhaním jeho vlastných obličiek. „Keď ma lekári chystali na operáciu, chceli ma automaticky pripojiť na dialýzu a boli veľmi prekvapení, že to nie je môj prípad,“ hovorí pán Jozef. Vo veku 32 rokov mu lekári pôvodne pri inak zameranom vyšetrení diagnostikovali cukrovku. Od tej doby však choroba postupovala, až sa o jedenásť rokov neskôr potvrdilo, že aj obličky sú vážne poškodení. „Lekári sa ešte pokúšali udržiavať stav diétou s nízkym príjmom bielkovín, ale nepomohlo to nadlho. O ďalšie tri roky situácia vyzrela natoľko, že som sa mal buďto zapísať na čakaciu listinu na transplantáciu obličky – pričom bežná čakacia doba v tom čase bola dva roky – alebo aby som čoskoro začal s dialýzou. Pani primárka z nefrologickej ambulancie však prišla s nápadom, že ak by som zohnal živého darcu, transplantácia by sa dala vykonať skôr,“ spomína Jozef. Vtedy oslovil brata a manželku. Obaja sa nechali vyšetriť a s bratovými parametrami bola väčšia zhoda. „Žena sa mi však neustále ponúkala a brala to ako úplnú samozrejmosť. Tak sme do toho išli spoločne,“ hovorí Jozef.  Na jar v roku 2014 obidvaja podstúpili operáciu, ktorá bola svojím postupom unikátna na celom Slovensku, aj v Čechách. Žene odobral obličku pre manžela navigovaný operačný robot, tzv. Orthopilot. „Lekári nám tento spôsob odporučili ako menej invazívny, ktorý mal minimálne poškodiť vnútorné prostredie, pričom aj vonkajší rez je tu v menšom rozsahu, len presne na odobratie orgánu,“ hovorí Zuzana Fíglarová. Aj keď Jozef má pridruženú cukrovku a lekári očakávali komplikácie, rana sa hojila dobre. Jeho hospitalizácia mala trvať odhadom 2 mesiace, ale už na 10. deň ho prepustili do domáceho ošetrovania. „Trpel som pritom menej ako moja žena,“ hodnotí priebeh rekonvalescencie. Od toho času uplynuli štyri roky a obidve rozdelené obličky fungujú manželom dobre. Obaja sa opäť vrátili do života. Jozef do sveta architektúry a Zuzana späť na úrad. Všetky ich tri deti sú dnes vysokoškoláci. Najmladšia dcéra vtedy bola na gymnáziu a prípad jej rodičov ju inšpiroval natoľko, že sa ešte v priebehu strednej školy v rámci SOČ venovala protransplantačnej kampani a v súčasnosti študuje na vysokej škole medicínu. „Keď zažívala moje rôzne zdravotné stavy, uvedomovala si, čo to znamená. Chcela len robiť osvetu a povzbudiť ľudí, aby sa nebáli darovať obličku,“ hovorí jej otec.

Chronické ochorenie obličiek je 8. najčastejšou príčinou úmrtia u žien

Svetový deň obličiek 2018 je zároveň solidárny so ženami z krajín, kde je pre ne v porovnaní s mužmi zdravotná starostlivosť fakticky horšie dostupná – a to jednak v oblasti nefrologickej starostlivosti, ako aj v transplantačnej praxi. Chronické ochorenie obličiek postihuje na celom svete približne 195 miliónov žien. Každoročne v dôsledku tohto ochorenia umiera takmer 600 000 žien. Chronické ochorenie obličiek je tak celosvetovo 8. najčastejšou príčinou úmrtia u žien. Môže sa však rozvinúť aj u mužov, u ktorých je predpoklad 12% v porovnaní so ženami, kde to je 14%. Dialýzou alebo transplantáciu sa však lieči menej žien ako mužov. Svetový deň obličiek každoročne akcentuje minimálne jeden z aspektov, ktorý má svoj podiel na rozvoji chronického ochorenia obličiek. Vo väčšine krajín sa ochorenie týka viac ako desatiny populácie. Rizikovou skupinou sú napríklad fajčiari alebo obézni ľudia. Pri pacientoch s diabetes a kardiovaskulárnymi chorobami sa chronické ochorenie obličiek vyskytuje v 50% a viac prípadov. Takisto platí, že výskyt ochorenia sa zvyšuje s narastajúcim vekom. Pri osobách, starších ako 60 rokov, je podiel chorých už 20% a vo veku 70 a viac rokov 35%. Väčšina chorých však zistí, že má vážne poškodené obličky, často až veľmi neskoro – nie zriedka pri ich terminálnom zlyhaní. Choré obličky totiž nebolia a nevarujú vopred bolesťou. O to viac je na tomto mieste dôležité všeobecné povedomie ohľadom problematiky. Na svetový deň obličiek 8.3. sa otvorí všetkých 16 stredísk dialýzy od 8 do 15 hodiny a záujemcovia môžu bez objednania prísť  a nechať si obličky vyšetriť zadarmo. Vyšetrenie trvá približne 10 minút a lekári okrem vzorky moču a kvapky krvi s pacientom preberú všetky rizikové faktúry. „Užitočným nástrojom, ktorý človeku napovie, či by sám mohol alebo nemusel patriť do rizikovej skupiny, je náš on-line test oblickovakalkulacka.sk, kde môžete prevencii venovať niekoľko minút z pohodlia domova,“ hovorí MUDr. Martin Kuncek. Za posledných 7 rokov sa na Svetový deň obličiek len v ambulanciách B. Braun Avitum na Slovensku vyšetrilo okolo 6 tisíc ľudí a približne 18% z nich sa poslalo na ďalšie vyšetrenie.