Cievky Actreen® očami pacientov

Rýchly vyhľadávač produktov

Vybrať kategóriu alebo podkategóriu

Začiatky s cievkovaním

Prvé skúsenosti s cievkovaním opísala paraplegička a aktívna športovkyňa Kateřina Antošová. 

Som paraplegička, čo znamená, že som ochrnutá len od pása nadol. S cievkovaním som začala na spinálnej jednotke. Od sestier som vtedy dostala nevyhnutné pomôcky:

  • zrkadlo
  • dezinfekciu na ruky
  • gázové štvorčeky s bórovou vodou
  • škatuľku cievok Actreen Glys Set (cievky so zberným vreckom).

 

Cievkovanie v posteli

Keďže som sa sama ešte nevedela presunúť na vozík a z vozíka, rozhodlo sa, že jednoduchšie bude cievkovanie na posteli. Presný postup vám opisovať nebudem. Každý dostane školenie od sestier. Ak nie, návody sa dajú vyhľadať na internete. Mojou úlohou je podeliť sa o skúsenosti a pocity.

Prvý pocit bol šok. Šok z toho, aký je celý proces zdĺhavý a fyzicky pomerne náročný. Tým myslím najmä vyzliekanie a obliekanie nevládnej polovice tela. Okrem tejto nepríjemnosti sa dá úkon ľahko naučiť (aspoň v polohe ležmo, inú polohu som si dlho nedokázala predstaviť). Mám kompletnú miechovú léziu, okrem toho, že vôbec nehýbem nohami, ani nič necítim. To môže byť výhodné pre mužov, ktorí majú vďaka anatómii cestu cievky močovou trubicou veľmi komplikovanú a ak niečo cítia, vraj to príjemné nie je. Ja by som brala, keby telo nejako signály vysielalo. Nielen o tom, že treba vyprázdniť močový mechúr, ale aj o tom, kam si cievku zavádzam.

Zo začiatku som si preto musela pomôcť zrkadielkom. Na pamiatku som pri odchode zo spinálky do Kladrub dostala malé plastové zrkadielko, ktoré sa dá suchým zipsom pripnúť na nohu. Ruky majú zo začiatku dosť práce s tým, aby udržali cievku a padajúce nohy, ktoré sa zaručene natiahnu v najnevhodnejšom okamihu. Trvalo dlho, takmer rok, kým som zrkadlo prestala používať.

 

Cievkovanie na toalete

K presunu na WC som sa odhodlala asi po mesiaci cievkovania. Bolo to vo chvíľach, keď som si bola istá, že by som to do izby nestihla. Toalety v rehabilitačnom centre sa mi zdali dosť nepohodlné. Čím vzpriamenejšie musí človek sedieť, tým horšie sa cievka zavádza. Na mini WC sa dá ľahko použiť cievka Actreen Mini, aj keď slovkom Mini výrobca neodkazuje na rozmery toalety.

 

Cestovanie na kolesách

Od roku 2012 som po úraze od pása nadol ochrnutá. A odvtedy žijem svoj druhý život. Do môjho prvého života patrí manžel, traja synovia, práca v audite a veľa priateľov. Súčasťou môjho druhého života je okrem predchádzajúceho ešte handbike – bicykel, na ktorom sa leží a šliape rukami.  

Tohtoročnú pretekársku sezónu som začala druhým miestom na pretekoch v Abú Zabí a na konci septembra ukončila víťazstvom na European Cupe v Prahe. Medzitým som ešte absolvovala dvanásť ďalších súťaží. Najväčšiu radosť mám zo štvrtého miesta na pretekoch svetového pohára v Taliansku, ktoré mi prinieslo nomináciu na majstrovstvá sveta v USA. V Južnej Karolíne som medzi silnou konkurenciou skončila na šiestom mieste.

Cestovanie nie je pre napoly ochrnutých vozíčkarov vždy príjemné. Po dlhej ceste autom mi často trvá pár hodín, kým presvedčím telo, že už nemusí kopírovať sedadlo. Ďalší problém, ktorý so sebou cestovanie prináša, je hľadanie čistých a bezbariérových toaliet. Jediné, ktoré sa nebojím použiť, sú na nemeckých diaľniciach. Pretože sa cievkujem, nosím so sebou dostatočnú zásobu cievok Actreen Glys Set so zberným vreckom od firmy B. Braun. Nemusím hľadať parkovisko s vozíčkarskym symbolom. Jednoducho zaparkujeme na odľahlom mieste, a ja dúfam, že rovnaký nápad nedostane vodič autobusu s výpravou školákov. Pri cievkovaní mám predsa len rada súkromie. Pravidelné zápchy pri Mníchove ma naučili, že vycievkovať sa je možné aj počas jazdy. Ale túto krkolomnú (alebo skôr noholomnú) možnosť volím len v najnutnejších prípadoch.

Vo všeobecnosti je cievka s vreckom kľúčom k cestovaniu. ​​Ani v sociálnom Nemecku totiž nie sú všetky kempingy bezbariérové. S vozíkom sa síce vopchám aj do šesťdesiatcentimetrových dverí, ale už ich za sebou nezavriem. Prechod na toaletu je trochu akrobatický kúsok, návrat na vozík mierne problémový... ale keď musíš, tak musíš. Ani ubytovanie v hoteli nemusí situáciu vyriešiť. Napríklad v päťhviezdičkovom hoteli v Abú Zabí bolo na WC veľa miesta, všade sklo a najdrahšia keramika, ale držadlo pri záchode neudržalo ani mojich 56 kg. Ešte horšie dopadla moja súperka z Anglicka, ktorá cestuje sama. Kým niekto začul jej volanie o pomoc, musela čakať vo vani. To bol teda nápad, ísť sa kúpať bez mobilu...
Ani cestovanie lietadlom nie je z pohľadu vozíčkára úplne bezproblémové. Rozmery WC sú také miniatúrne, že je rozumnejšie priamo na sedadle použiť minicievku Actreen Mini Set. Rovnako by ma musel niekto na WC odniesť, pretože úzkou uličkou vozík neprejde. Na let do USA som sa preto vybavila permanentným katétrom. Nemusela som riešiť, či môžem piť (pochopiteľne vodu, pretože alkohol dehydruje a so športom sa zle znáša). Toto riešenie si pochvaľoval aj manžel. Bol rád, že nemusel odnášať odpad.

Cestovaniu sa asi nevyhnem ani na budúci rok, lebo musím dokončiť, čo som začala - obhájiť alebo vylepšiť si pozíciu šiestej najlepšej handbikerky na svete, čo nebude ľahké. Súperím nielen s protivníčkami, ale aj s neúprosne bežiacim časom, ktorý mi chvíľami naznačuje, že namiesto stoviek hodín strávených na bicykli by som sa mala venovať starostlivosti o svoje starnúce telo. Zatiaľ to úspešne ignorujem

Cievkovanie a šport

Čas, za ktorý sa močový mechúr naplní, ovplyvňujú hormonálne deje, prechladnutie, stres. Taktiež ťažko ovplyvniteľný štart pretekov alebo dôležité pracovné schôdzky. Je dobré poistiť sa, priznať si inkontinenciu a používať inkontinečnú vložku (týka sa to žien).

 

Plávanie

Život bez športu si neviem predstaviť, a preto som začala športovať krátko po úraze, ktorý ma posadil na vozík. Do bazéna som sa dostala už v rehabilitačnom ústave. Plávanie je úžasná vec, ktorá narovná telo večne zalomené vo vozíku a zregeneruje svaly. Plávanie len s rukami je náročné, najoddychovejší štýl je znak, no pokrčené nohy aj tak slušne brzdia. Do bazéna idem pochopiteľne vycievkovaná a aj po plávaní rýchlo hľadám WC, počas plávania sa telo nasiakne vodou.

 

Handbike

Handbike je fyzicky ešte náročnejšia disciplína. Bonusom k jazde na ručnom bicykli je rýchlosť, ktorú inak človek na vozíku vlastnou silou (bez motora) nedosiahne. Po určitom tréningu jazdí handbiker na mierne zvlnenom teréne priemernou rýchlosťou 35 km/h. To už so sebou môže vziať aj svojich kamarátov cyklistov. 

Ak chcete jazdiť na dlhšie trasy, je dobré pribaliť si pár cievok so zberným vreckom. Osvedčili sa mi malé cievky Actreen Mini Set. Nemusím sa celá vyzliecť, môžem sa vycievkovať priamo na handbiku. Stačí, ak sa schováte do krovia alebo odídete do odľahlého kútu parkoviska. Roztomilá situácia nastane, ak narazíte na zvedavého psa alebo dieťa. To sa ale často nestáva.

Človek, ktorý sa už nejaký čas cievkuje, sa do určitej miery naučí odhadnúť, ako dlho tekutina prebieha vylučovacou sústavou. Dopoludnia to napríklad trvá oveľa kratšie. Na bicykli treba dodržiavať pitný režim. Tým myslím pitný režim z lekárskeho pohľadu. Koľko tekutín by ste mali prijať, závisí od vašej váhy. Mne stačia aj v najhorúcejších dňoch dva litre vody (pri sedení v kancelárii o pol litra menej).
Som obklopená športovcami a preto viem, že kto to myslí so športom vážne, nepije alebo pije oveľa menej ako priemerný Čech. Keď som si na poludnie, tri hodiny pred pretekmi, dala nealkoholické pivo, handbikeri na mňa zvláštne zazerali. A mali pravdu. Pivo ani bublinkové limonády s pretekaním dokopy nejdú.
Ako piť dostatočne, športovať, a pritom sa cievkovať len päťkrát denne, to vám však poradiť neviem.

David o katetrizácii

David Drahonínský sa do povedomia verejnosti dostal svojím neobvyklým príbehom a tiež ako úspešný český reprezentant v lukostreľbe. Pre námesačnosť v roku 1999 vypadol z tretieho poschodia domu, zlomil si chrbticu a spôsobil si rozsiahle vnútorné zranenia. Aj napriek minimálnej šanci na prežitie zostal medzi živými. Poškodenie miechy bolo ale žiaľ také rozsiahle, že sa stal kvadruplegikom.

David má ale pevnú vôľu, a tak sa čoskoro psychicky vzchopil a dostal späť do školy. Päť rokov chodil na Obchodnú akadémiu do Jánskych Lázní, kde si dokončil stredoškolské vzdelanie. V Jánskych Lázňach sa náhodou dostal k lukostreľbe, ktorá ho úplne pohltila a odvtedy sa jej venuje na vrcholovej úrovni. Po úspešnom ukončení štúdia na obchodnej akadémii nastúpil v roku 2005 na Metropolitnú univerzitu Praha. Počas celého štúdia tvrdo trénoval, zúčastnil sa lukostreleckých súťaží v Českej republike i v zahraničí. Za posledných päť rokov získal niekoľko medailí na majstrovstvách sveta a Európy a predovšetkým zlatú medailu na paralympiáde v Pekingu. K tej sa mu tento rok podarilo pridať striebornú z paralympiády v Londýne a dúfa, že za štyri roky v Brazílii dosiahne zase najvyššiu métu. 

David už nejaký čas používa produkty spoločnosti B. Braun, a tak sme sa ho spýtali, aké má s nimi skúsenosti.  
 

David, ako dlho používate Actreen® Glys Set od spoločnosti B. Braun?

Keď som sa začal cievkovať, objavil som v časopise {i>Vozíčkar


V čom vidíte najväčšie výhody pomôcky Actreen® v porovnaní s tými, ktoré ste používal predtým?

Cievkujem sa takmer päť rokov a Actreen® Glys Set mi túto náročnú procedúru značne uľahčil. Súprava obsahuje cievku so zberným vreckom, a tak moč odteká priamo do vrecka a ja už nemusím manipulovať s ďalšou nádobou, do ktorej by som moč chytal. Pre človeka, ktorý má čiastočne postihnuté ruky, je to veľká výhoda, pretože nemusíte jednou rukou zavádzať cievku do penisu a v druhej držať nádobu, do ktorej by katetrizovaný moč odtekal. Je to naozaj veľmi náročný postup. Pri takomto cievkovaní sa mi často stávalo, že mi nádoba spadla a obsah sa vylial na zem alebo do postele. Po použití cievky B. Braun človek jednoducho odtrhne jeden z horných rohov vrecka a obsah vyprázdni do záchoda alebo celé vrecúško vhodí do koša. Je to proste jednoduché a zároveň premyslené. Je jedna vec, ak máme nejaké postihnutie, ale prečo by sme sa nemali obklopiť vecami, ktoré nám život spríjemnia...


Ako používateľ oceňujete tvarovú pamäť katétrov Actreen® Glys Set?

Tvarová pamäť je výhodou – keď si katéter napríklad chcete dať do batohu, dá sa ohnúť.


Koľko katétrov Actreen® Glys Set mesačne spotrebujete?

Denne spotrebujem šesť kusov, takže za mesiac 180. Každopádne musím povedať, že päť až šesť kusov spotrebujem keď si strážim pitný režim. Keby som chcel ísť raz týždenne na dve piva s priateľmi, množstvo cievok by sa navýšilo. Alebo keď je človek chorý a musí piť väčšie množstvo tekutín, spotreba cievok sa môže aj zdvojnásobiť. Musím podotknúť, že v tomto prípade poisťovne nastavili limit úplne
zle.


Prečo by ste tento produkt odporučili aj ostatným pacientom?

Pretože človek rád odporučí výrobok, ktorý sám používa a je s ním spokojný. Ako som už povedal. Postihnutie človeka v istých činnostiach obmedzuje, takže by sa mal obklopiť pomôckami, ktoré mu život uľahčia, a tým pádom aj spríjemnia.


Používate ešte nejaké iné produkty od spoločnosti B. Braun?

Áno, používam ešte Softa-Man®, Actreen® Glys Luer Lock Tiemann Male a roztoky na preplachovanie močového mechúra.

Cievkovanie s roztrúsenou sklerózou

Volám sa Jana a od roku 2008 si liečim v MS centre v Hradci Králové roztrúsenú sklerózu. Do tamojšieho stacionára dochádzam každé 4 týždne na infúzie, ktoré mi zastavili progres choroby a opäť ma postavili na nohy.

V tom čase som už mala problémy s močením, ktoré spočívali v častom naliehavom nutkaní a pri jeho neuspokojení v inkontinencii. Keď som problémy začala riešiť na urológii u MUDr. Pavla Navrátila, tak mi najskôr navrhol botox. Lenže skôr, ako som túto liečbu začala, sa všetko zmenilo. Neustále som mala pocit, že potrebujem močiť. Bolo to veľmi nepríjemné, a aby som nemala mokré oblečenie, bola som nútená kvoknúť si na parkovisku medzi autá, skryť sa v parku za kríky a pod. Prvé vycievkovanie na neurologickej klinike pre mňa znamenalo obrovskú úľavu. V najbližšom možnom termíne ma počas hospitalizácie sestričky naučili samocievkovanie. Odvtedy sa pravidelne cievkujem ráno a večer a podľa potreby aj počas dňa.

Môj priateľ Vašek trpí rovnakou chorobou. S cievkovaním začal skôr, pretože sa nedokázal dostatočne vymočiť. V súčasnosti musí používať cievku pri každom močení, pretože bez cievky nie je schopný vyprázdniť sa. Ani jeden z nás nepovažuje samocievkovanie za nejaký hendikep, je to pre nás jediná možnosť ako si zlepšiť kvalitu života. Vďaka tomu sme mohli spoločne ísť na úžasný ples v štýle 30. a 40. rokov – 2. športovo-benefičný ples.

Obaja používame cievky Actreen od firmy B. Braun. Ide o cievky na jednorazové použitie, ktoré nám predpisuje pán doktor Navrátil. Po schválení poukazu zdravotnou poisťovňou si ich vždy vyzdvihneme v zdravotníckej predajni Zelená Hviezda.

Všetkým budúcim pacientom, ktorí majú obavu zo samocievkovania týmto odkazujem, že sa nemajú čoho báť. Pri dodržiavaní hygienických zásad nehrozí žiadne riziko infekcie a hlavne sa im vráti sebaúcta, ktorú inkontinencia značne podkope.

Skúsenosti s Actreen® Glys Set

O mužských katétroch Actreen® Glys Set napísal Petr Vacula, návštevník benefičnej konferencie Pomocné prostriedky zľahčujúce život spinálnych pacientov" (11. 4. 2014, Brno).

Vyskúšal som mnoho konkurenčných produktov, ktoré sú dostupné na trhu, no žiadny z nich mi nevyhovuje. Pracujem v súkromnej firme a toalety sú tu pomerne ďaleko. Tiež často jazdím autom. Predstava „žonglovania“ s bažantom na moč je pre zdravých ľudí komická, ale pre postihnutých je to bohužiaľ nepríjemná realita. Pri používaní mnohých výrobkov treba pridávať tekutiny na zvlhčenie a následne počkať. Vlhčiaca tekutina je niekedy v ostrom alumíniovom obale, čo je pre aktívneho vozíčkara nočná mora. Musí sa postarať nielen o tekutinu v urologickej nádobe, ktorú musí na kolenách odviezť a vyliať, ale aj o tekutinu v obale. S Actreen® Glys setom všetky tieto povinnosti odpadajú a človek sa môže voľnejšie pohybovať v aute i na vozíku. Už nemusí donekonečna hľadať toalety pre postihnutých.

Príbeh Bedřicha

Volám sa Bedřich a v čase nehody na bicykli som aktívne pretekal v cyklistike v kategórii veteránov. Pred tromi rokmi, počas prvého polroka po zranení, som si závažnosť poranenia pripúšťal  len do určitej miery. Domnieval som sa, že raz sa na nohy postavím. Napriek tomu ma všetky potreby paraplegika na spinálnom oddelení motolskej nemocnice a neskôr v Kladruboch naučili žiť tak, že som bol takmer sebestačný. To sa týka aj cievkovania. 

Záchranou je pre mňa používanie mobilných cievok Actreen. Pri odchode zo "spinálky" mi ale odporučili cievkovať sa každé dve až tri hodiny. A na to by som potreboval takmer dvojnásobný počet cievok ako predpísala poisťovňa. Riešim to teda dokupovaním ďalších kusov.

S používaním spomínaných cievok som spokojný, aj keď najradšej by som jedného dňa zistil, že sa môžem zaobísť aj bez nich.

Deník paraplegičky

O osudovej sekunde, o tom, čo jej predchádzalo a čo po nej nasledovalo, napísala vo svojom blogu Kateřina Antošová, paraplegička a aktívna športovkyňa. "Nemusíte vyhrať, ale nesmiete sa nechať poraziť" je jej životné krédo.

Som paraplegička a cievky používam približne rok. Stále sa niečo učím, a tak sa ani necítim v pozícii niekoho, kto by mohol radiť ostatným. Zdôrazňujem, že nie som odborník na problematiku intermitentnej katetrizácie. Štatistiky uvádzajú, že z celkového počtu ochrnutých ľudí, je len každá piata žena. Je nás málo. Dúfam, že každá skúsenosť (napríklad s používaním cievok) niekomu pomôže. Aspoň ja som to tak bezprostredne po úraze cítila.

Odborných informácii som dostala od zdravotníkov veľa. Ale odpoveď na otázku „Dá sa s tým vôbec žiť normálny život?“ som chcela počuť od niekoho rovnako postihnutého. Preto som sa v blogu snažila zachytiť prvých pár mesiacov môjho „nového“ života. Tu sú moje zápisky, nielen o cievkovaní.

Som rok a pol po úraze, ďalej chodím do práce, ďalej športujem. Netušila som, že vo svojom veku (do päťdesiatky mi už veľa nechýba), budem objavovať nové svety, že začnem závodne športovať. Jazdím na bicykli pre hendikepovaných – handbiku a mám vždy radosť, keď som po pretekoch celá. Bez pomoci mojich najbližších by som to nezvládla. Manžel ma na bicykli verne sprevádza. Synovia sa zase museli naučiť postarať sa o seba. Stretla som veľa skvelých ľudí, ktorí mi pomohli a stále pomáhajú.

O tým, čo som zažila, som sa chcela podeliť. Svoje zážitky som si zapisovala na blogu, ktorý je tiež na webe www.paradenik.cz
Tí, čo to čítali, ma presvedčili, že mám z blogu urobiť knižku. Vyšla tento rok v marci.

Jednoducho povedané, život ide ďalej.